História

Na pravej strane prívodného dunajského kanála leží akoby odrezaná od sveta obec Bodíky / Nagybodak 295 obyvateľov/. Prvýkrát sa spomína v roku 1245 v podobe Bodak. Neskoršie pomenovanie Wamosbodak poukazuje na skutočnosť, že v jej blízkosti bol brod s mýtnym miestom. Obec bola v minulosti poddanskou dedinou. Prešporského hradu, neskôr až do rozpadu rakúsko-uhorskej monarchie patrila Pálffyovcom. Miestni obyvatelia sa zaoberali chovom hovädzieho dobytka na okolitých salašoch, rybárstvom a mlynárstvom. Pestovala sa chýrna kapusta a ovocie. V roku 1881 na hlavnom prúde rieky pracovalo 14 mlynov. Zanikli pri veľkej ľadovej triešti v roku 1926, po ktorom roľníci využívali parné a elektrické valcové mlyny v Bake a Šamoríne.

Lodné mlyny sú charakteristické technické pamiatky podunajskej krajiny. Prvé vodné mlyny sú doložené z roku 1379na Dunaji v Bratislave, no pravdepodobne tu boli už skôr. Najviac vodných mlynov v tejto oblasti existovalo v druhej polovici 19. Storočia. Známy uhorský polyhistor Matej Bel o činnosti lodných mlynov napísal: „ Kedže tieto mlyny pripútané v dlhom rade k brehu ustavičným otáčaním mlynských kolies víria vodu na spôsob krútňavy, stáva sa , že toľkonásobným rozvírením vody, koľko je tu mlynských kolies, spôsobujú vlnobitie. Kedže sa to deje s náporom a so silou, nevyhnutne sa podmývajú brehy a koľko zeme sa tu uberie, toľko sa jej naplaví na protiľahlom brehu.“

Do roku 1965 bola obec známa stavbami ľudovej architektúry z 19. Storočia. Stáli tu hlinené domy, omazané a obielené, s murovanými štítmi a so sedlovými strechami. Pre domami boli homoľovité pece na pečenie chleba postavené na techlovej podmurovke, pri Dunaji zasa kužeľovité rybárske chaty z trstiny. Veľká povodeň v roku 1965 tieto objekty poškodila a mnohé úplne zničila. Jedinou sakrálnou pamiatkou v obci je kostol postavený v roku l996. Slovenský názov sa používa od roku 1948, v rokoch 1960 až 1987 bola obec pričlenená k Hornému Baru. Neďaleko Bodík sa nachádza prírodná pamiatka Kráľovská lúka, ktorá chráni zvyšok mŕtveho ramena Dunaja s vodnými, močiarnymi a lúčnymi spoločenstvami. Na ostrovoch s lužným lesom sa medzi spleťou dunajských ramien rozprestiera národná prírodná rezervácia Ostrov orliaka morského. Okrem orliaka morského, ktorý tu má jediné hniezdisko v strednej Európe, v nej žije kormorán veľký, haja tmavá, volavka popolavá, volavka purpurová a iné vzácne druhy vtákov.